Musíme si ale uvedomiť, že je prirodzené a normálne oddychovať. Nie je možné ísť stále „na maximum“. Nemyslím tým, iba oddychovať, relaxovať a v tomto kolotoči nakoniec nič nerobiť.
V tréningovom procese by sme to nazvali „fáza regenerácie“ a možno aj superkompenzácie. Zväčša prichádza po tréningu, tréningovom cykle alebo nejakom tréningovom období. Zo sveta športu a cvičenia ju poznáme ako pokles námahy (deload). Práve toto obdobie je veľmi podstatné na zabudovanie všetkých pozitívnych zmien do organizmu. Takt ako sa hovorí, že restieme v noci, tak rastieme vďaka tomu, že sme telu dali nejaký stimul a potom sme mu dali čas nato, aby sa s týmto stimulom vysporiadal a vyťažil z neho. A to je ono!
Až po tejto fáze môže opäť prijsť ďalšia fáza zvyšovania intenzity a záťaže, či už fyzickej alebo psychickej. Ak budeme takto budovať naše trénovanie, ale aj ostatné časti života, som presvedčený, že sa budú ľudia dlhšie posúvať vpred bez nutnosti dlhodobého zníženia výkonnosti.
Napríklad pre mňa túto úlohu plní zväčša aktívny zahraničný výlet. Počas neho robím niečo úplne iné, ako v predchádzúcom období a snažím sa zmeniť myšlienky aj pohyby. Okrem toho sa počas tohto obdobia snažím vyhodnotiť a zamyslieť sa nad tým predchádzajúcim. Následne si robím plány a pripravujem kroky na nasledujúce obdobie.
Zabudnite nato, že oddychovať je slabosť, ale naopak. Vedieť oddychovať je sila, ktorá nás môže posunúť výrazným krokom vpred.
