5 otázok, ktoré sa pýtať (pri výbere) osobného trénera

Sumár: Pri výbere vhodného trénera je najpodstatnejšie sa spýtať aké má vzdelanie, aká je jeho filozofia, či je trénovanie jeho práca alebo len hobby, ako veľmi je vyťažený a ako často on sám trénuje.

Caveat Emptor. Toto latinské príslovie vo voľnom preklade hovorí, „Zákazník, dávaj si pozor„. Čas investovaný do výberu vhodného osobného trénera sa ti môže veľmi rýchlo vrátiť. Ak nad výberom stráviš málo času, môže ťa to stáť okrem vyhodených peňazí aj riadny kus zdravia a kopu problémov. Naopak, ak stráviš nad výberom dostatok času, tento výber ti môže veľa ušetriť (možných zdravotných komplikácií a čo sa nemusí vždy javiť aj peňazí) a posunúť ťa na vyššiu úroveň.

Väčšina z nás dlho vyberá vhodného doktora, zubára, zdravotnícke centrum či terapeuta. Keď však príde na trénera, ľudia sa viac pýtajú na priestory fitnes centra a technické vybavenie než na kvalitu trénerov. Avšak s osobným trénerom stráviš oveľa viac času ako s ktorýmkoľvek predtým spomínaným profesionálom. Popri otázkach, ktoré teraz prejdem sa spýtaj rodiny, priateľov alebo známych na referencie.

Aké je tvoje vzdelanie?

„Deň, kedy sa prestaneš vzdelávať je dňom, kedy začínaš umierať“. – Albert Einstein

Z môjho pohľadu asi najpodstatnejšia otázka, ktorá by mala zaujímať každého na začiatku. V reálnom svete sa mi však málokedy stáva, že by sa mňa osobne niekto pýtal, aké mám vzdelanie. A to je veľká chyba. Je veľmi veľký rozdiel v tom, či osoba trénuje základe víkendového kurzu, alebo si oddrela minimálne 3 roky na univerzite (ja už som tam siedmy a stále sa je čo učiť).

Skutočnosť, že ani z univerzity nemusí vyjsť najlepší tréner je jasná, rovnako ako v ostatných odboroch. Ak má však tréner skončený prvý stupeň na univerzite (Bc.), tak musel zvládnuť náročné predmety ako sú anatómia človeka, funkčná anatómia či biochémia. Je to oveľa lepšia garancia toho, že tréner má základy. Žiadny kurz na ktorom som bol, nemal tak prísne nároky na dokončenie ako univerzite (logicky).

Ale to je iba začiatok. Dobrý tréner sa nemôže prestať vzdelávať. Na stránkach PubMedu (Americká národná knižnica medicíny) bolo k dnešnému dňu pri zadaní kľúčového slova silový tréning (strength training) od začiatku roku 2015 publikovaných 5027 článkov.  A to sa nebavím o knihách, ktorí každý rok vychádzajú…

A preto, ak niekto nezvládne ani 3 roky na univerzite (nie je to zas jadrová fyzika), aký bude mať asi vzťah k tomu sa ďalej vzdelávať (samozrejme, česť výnimkám).

Je trénovanie tvoja práca alebo hobby?

Možno to vyzerá ako nepodstatná otázka ale podľa mňa naopak. V súčasnosti stále veľa ľudí robí niečo, čo ich v skutočnosti ani nebaví. Príkladov by som mohol menovať do nekonečna.

Vo svete fitnes to je ale ešte oveľa jednoduchšie. Neviem čo mám robiť a moja práca ma nebaví, rád cvičím, tak budem osobný tréner, veď to nemôže byť také ťažké. 

A dalšia katastrofa, ktorá sa bude titulovať trénerom prichádza na svet. Takých ľudí stretávam pomerne často.

Ale to, že chodíš často k lekárovi, z teba lekára nespraví, rovnako ani to, keď chodíš cvičiť či už sám alebo s niekým do fitka nerobí trénera.

Na druhej strane sú ale ľudia, ktorý tým žijú. Každý deň študujú nové poznatky, nie preto že by museli, ale preto že ich to naozaj zaujíma. Pre týchto ľudí nie je nič zvláštne na tom si variť zdravé jedlá, nakupovať s rozumom a sedieť pri telke, keď nemusia. V čase ich osobného voľna ich vidíš s knihou alebo vo fitku, skúšať nové cvičenia, prispôsobovať ich svojej potrebe, alebo potrebe svojich zverencov.

Podľa mňa nemôžeš robiť dve veci tak, aby si ich mohol robiť poriadne! Nič ako hobby profesionál neexistuje. 

Aká je tvoja filozofia trénovania?

Je veľký rozdiel, keď tréner po svojom klientovi chce aby za každú cenu vyzeral ako on, fitnes model alebo kulturista. Väčšina ľudí chce byť proste zdravá a určite nie každý chce to isté. Preto správny tréner musí chápať potreby a ciele svojich klientov.

Každý tréner pri tejto otázke by mal schopný vyjadriť čomu sa venuje. Niekoho rieši tréning celého tela, niekto radšej silový tréning, mobilitu, iný sa venujú skôr forme rehabilitácie, niektorí vrcholovým športovcom atď.

Po odpovedi na túto otázku by si mal vedieť, či jeho štýl trénovania je taký, aký ty hľadáš.

Napríklad ja mám rád princíp KISS (keep it simple stupid), jednoduchosť a minimalizmus. Trénuj menej aby si mohol žiť viac. Najskôr sa hýb dobre a potom veľa. Preto rád pracujem s kettlebellmi, vlastným telom (ak nedokážeš ovládať vlastné telo, čo teda vieš) a následne všetko ostatné.

Máš veľa klientov?

Čísla nepustia. Ak má niekto veľa voľného času a robí to dlhšie ako 6 mesiacov, tak asi nebude veľmi dobrý, skôr naopak.

Rovnako však ani veľký počet klientov z niekoho nerobí dobrého trénera. Avšak v kombinácii s predchádzajúcimi otázkami je bežný človek schopný urobiť si o trénerovi obraz. V ideálnom prípade má viac stálych klientov. To znamená, že sú s ním ľudia spokojní a nemajú potrebu ho meniť za iného.

Ak sa objednáš dobrému fyzioterapeutovi, môžeš niekedy čakať viac ako dva týždne. Ak ti tréner dá termín na zajtra, kedy si povieš, tak toho asi nemá veľa.

Robil si tréning, ktorý mi dávaš, ako často ty sám cvičíš?

Na výške nás naučili minimálne jednu vec. A to, že papier znesie. Napísať na papier tréning nie je problém, ale odtrénovať si ho znamená úplne niečo iné. Ak by si väčšina trénerov, ktorých stretávam odtrénovala to, čo dáva svojim klientom v rovnakom nastavení pre ich vlastné schopnosti (čiže ťažšie, keďže predpokladám že sú na tom fyzicky lepšie), tak by sa im roztriasla ruka už pri zamyslení sa nad tými tréningami.

Ak si určitý typ tréningu nikdy ani nezažil, nemáš ani ponatia aký to je pocit. Preto nie je ani možné, aby si ho niekomu dával. Kričať pritom „to zvládneš, makaj“ je tak prázdne, ako žalúdok po otrave jedlom. 

Jednou z podstatných častí odpovede na túto otázku je aj odôvodnenie, prečo si vybral práve toto cvičenie a nie 10 iných, ktorými je možné dosiahnuť podobný výsledok. Najlepšie je byť špecifický (napr. jednoručky preto, lebo jednu pažu máš podstatne slabšiu a preto chcem vyrovnať túto svalovú nerovnosť). Žiadne cvičenie nie je zlé, len väčšina cvičení je nasmerovaná nesprávnym ľuďom.

Veľmi málo dôverujem trénerovi ani dokonca fyzioterapeutovi, ktorý sám netrénuje. Ak ma chce „dať do kopy“, nastaviť či premerať, ale nevie čo je to mať 200kg na mŕtvom ťahu a drepovať s 150 kg činkou na chrbte, tak sa o presilených vystieračoch môžeme rozprávať v silno teoretickej rovine. Keď ho navyše vidím tlačiť do seba pravidelne vysmážané jedlá, McDonalds a podobný typ stravy, tak ako odborník na zdravie u mňa stráca hodnotu.

Záver

Dávaj si prosím pozor nato, komu zveríš do rúk svoje zdravie. Jeden osobný tréner dokáže napáchať viac problém, ako by si si myslel. Tým, že zatiaľ neexistuje iná možnosť ako si kvalitu overiť, ty si tým, ktorý musí „čítať obsah na obale„.

Choď sa pozrieť do fitka, ako tréner pracuje so svojimi klientmi. Ako sa k nim správa, ako sa o nich stará…